Verejne neprístupné: Tesárov syn sa na Najvyššom súde v Bratislave cítil ako doma

Autor: Lórant Kulík | 16.8.2020 o 0:13 | (upravené 16.8.2020 o 10:46) Karma článku: 8,89 | Prečítané:  1726x

Tvorba Vincenta Hložníka je veľmi pestrá. Okrem Krajského súdu v Košiciach zanechal svoj umelecký rukopis aj na budove Najvyššieho súdu v Bratislave. Okenné vitráže v budovách súdov sú podobné, viac info v príspevku.

Ak vstúpite do prísne stráženej budovy, tak neočakávate nič výnimočné. V budove súdu v Košiciach a Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v Bratislave, sa z ničoho nič ocitnete akože na výstave. Chtiac nechtiac, si vo verejne neprístupných priestoroch, môžete pozrieť okenné vitráže profesora Vincenta Hložníka. Ak máte vzťah k výtvarnému umeniu, tak určite budete mať z nečakanej výstavy umelecký zážitok.

                                      Tesárov syn sa stal Národným umelcom

Vincent Hložník mal otca tesára, ktorý v tom období patril k najlepším majstrom. Tesársky monogram majstra Hložníka dodnes zdobí chalupu vo Svederníku. Remeselník  ho vyrezal neobratnou kaligrafiou, so svojou ťažko zrobenou rukou. Strýko bol kolár. Mladý Hložník dostal do vienka talent od svojich predkov, stal sa Národným umelcom a získal aj množstvo ďalších ocenení. Nadanie a šikovnosť zdedili aj súrodenci a ďalšie generácie. Vincentov brat Ferdinand, patrí tiež k známym výtvarníkom. Umelcove dcéry Zuzana a Agneša vo výtvarnej tvorbe pokračujú. Talent v rodine sa dedí z generácie na generáciu.

                           Kubistické vitráže zdobia súdy v Košiciach a v Bratislave

V predchádzajúcej časti sme uviedli podrobné informácie a fotodokumentáciu okenných vitráží v Košiciach. Kubistické diela dokončil Hložník v roku 1983. V prísne stráženej budove Krajského súdu v Košiciach sú pre verejnosť bežne nedostupné (na snímkach). V tom istom období v roku 1987, Vincent Hložník realizoval podobný projekt v Hlavnom meste. Okenné vitráže skvelého výtvarníka sú veľkolepou výtvarnou ikonou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v Bratislave (na snímkach). Pre Hložníkovu tvorbu je typický expresionizmus, ale  diela v budovách súdov v Košiciach a Bratislave sú kubistické. Veľkolepú sklenenú vitráž v budove Najvyššieho súdu tvorí (5x6) sklenených políčok. Je ich viac, sú to skutočne veľkolepé a reprezentatívne umelecké diela (na snímkach). Tesárov syn, ktorý zdedil talent po otcovi, sa cítil pri tvorbe vitráži na súde v Bratislave a v Košiciach ako doma.

                                             Umelecký rukopis Vincenta Hložníka

Všetkých tridsať pomaľovaných sklenených tabúľ vytvára celkovú kompozíciu. Na vitrážach dominujú Slovenské ľudové motívy, ktoré sú ovplyvnené vtedajšou dobou. Ak porovnáme vitráže v Košiciach a v Bratislave, tak je medzi nimi značná podobnosť. Vďaka neopakovateľnému štýlu kresieb, typickému kolorovaniu vitráží, nie je možné prehliadnuť umelecký rukopis Vincenta Hložníka a spoluatora Ľuba Zelinu.

                                                           Kubizmus

Kubizmus vznikol v Paríži, hlavnými predstaviteľmi sú Pablo Ruiz Picasso a Georges Braque, ich ovplyvnil Paul Cézanne. Svetoznámy umelci Picasso a Braque pracovali spoločne až do roku 1914. Pre kubizmus je typická priestorová kompozícia diela. Objekty svojho záujmu rozkladali na čo najjednoduchšie geometrické útvary. Nepodstatné detaily predmetov potláčali, snažili sa zachytiť ich pevné tvary. Predmety redukovali na základné geometrické útvary, do tvaru guľe, kocky a valca. Avignonské ženy, ktoré Picasso namaľoval v roku 1907, sú prvým a najznámejším kubistickým dielom.

                                     Hložníkovi pri tvorbe vitráží pomáhala rodina

Hložník väčšinou netvoril sám, pomáhal mu zať, dcéry a občas sa pridala aj manželka. Pri tvorbe vitráží v Košiciach a v Bratislave mu pomáhal zať Ľubomír Zelina, ktorý patrí medzi najúspešnejších predstaviteľov Matejkovej školy. Zelina umenie vnímal cez prizmu farebnej a tvarovej expresie.  Niektoré diela Hložníkovej dcéry Zuzany majú komorný charakter s čiernobielou rečou uzavretých tvarov a plôch. Napriek tomu pomáhala otcovi dcéra Zuzana, pri tvorbe vitráží ako spoluautorka. Ďalšia dcéra sa tiež venuje výtvarnému umeniu. Jej diela sú značené signatúrou Agneša Bakardžieva Hložníková. Umelecká rodina Hložníkovcov je známa nielen doma, ale aj v zahraničí.

                                                       Kuriozity a zaujímavosti

Nečakane sa objavili nerealizované návrhy okenných vitráží. Zabudnuté pôvodné originálne návrhy Vincenta Hložníka a dcéry Zuzany našli vo farskom archíve. Pôvodné kresby boli v zrolovaných kotúčoch. Ukážku rozpracovaného návrhu okenných vitráží Konkatedrály Sedembolestnej Panny Márie v Poprade si môžete pozrieť vo fotogalérii. Kolekcia osemnástich návrhov s názvom „Boh si tvorí svoj ľud“ s rozmermi (6x1) m potešil nálezcov.

                                                        Hložníkov dar Slovensku

Vincent Hložník  v roku 1993 niektoré svoje diela daroval Slovensku. Fotografiu darovacieho listu, ktorý napísal Hložník Prezidentovi republiky, si môžete pozrieť vo fotogalérii.

Okenné vitráže v budove Krajského súdu v Košiciach s podrobným popisom a fotografiami, si môžete pozrieť TU

                                      Fotogaléria:

      Ukážka vitráží, ktoré skrášľujú budovu Najvyššieho súdu v Bratislave

                  Fotografie vytráží v budove Krajského súdu v Košiciach

               Viac o Košických vitrážach Vincenta Hložníka si môžete prečítať TU

                                          Kuriozity:

Zdroj:

https://zurnal.pravda.sk/portret/clanok/529913-vincent-hloznik-ocista-zrakom/

http://www.podtatranske-noviny.sk/2019/10/farsky-archiv-ukryval-zabudnute-navrhy-vitrazi-vincenta-hloznika/

https://www.vtedy.sk/vincent-hloznik-bol-legendou-a-ocarujucim-zjavom

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Už ste čítali?