Text a foto: Lórant Kulík
Expozícia „Remeslo má modré dno“ bola oficiálne dostupná od 23.7. 2020 – 28.2. 2021. Ide o jedinečne a profesionálne prepracovanú tému. Pracovníci spolu s vedením Východoslovenského múzea odviedli skvelú prácu. Pôvodne mal byť súčasťou výstavy aj bohatý sprievodný program (na snímke). Kvôli nepredvídanej pandémii koronavírusu COVID 19 sa väčšia časť akcií nekonala. Expozíciu pripravil takmer 100-členný štáb, mená tvorcov výstavy nájdete vo fotogalérii.
Na realizácii výstavy pracovalo päťdesiat odborníkov
Expozícia bola prístupná iba sporadicky. Ide o jedinečne a profesionálne prepracovanú výstavu, na ktorej pracoval 50-členný štáb. Mená tvorcov výstavy si môžete pozrieť (na snímke).
Slovenské modrotlačové dielne
Výstava je prepracovaná až do posledných detailov. Návštevník múzea má dojem, ako keby vkročil do modrotlačovej dielne. Tí ktorí expozíciu videli v múzeu, majú dojem ako keby vkročili do modrotlačiarskej dielne známeho majstra Elemíra Montštka z Hranovnice. Výstava je doplnená pestrými ukážkami drevených foriem zo zaniknutých dielní zo Starej Ľubovňe, Gelnice, Spišskej Novej Vsi, Spišského Podhradia, Jelšavy, Banskej Bystrice a Kremnice. Doplnkom sú ukážky drevených foriem zo zaniknutých modrotlačových dielní, ale aj rôzne ukážky vzorkovníkov. Podľa pôvodného plánu si návštevníci mali možnosť kúpiť tričká a tašky od známych módnych návrhárov Mateja Rabadu, Mišeny Juhász a Jany Gavalcovovej. Koronavírus plány prekazil, takže niekedy nabudúce.
Technológia modrotlače
Na výstave si návštevníci mohli pozrieť technológiu modrotlače. Látku, ktorú dopredu pripravili sa potláčala papom, ktorý nanášali ponorením do drevenej formy takzvanej šasie. Drevené formy otláčali na špeciálnom tlačiarenskom stole, ktorý bol pokrytý súknom. Formy modortlačiari udierali v špeciálnom rytme. Otlačené a vysušené plátno zavesili na ráf s háčikmi, ktoré následne ponárali do kypy. Odtieň modrej farby závisel od počtu ponorov, takzvaných cúg. Kaďa s modrým farbiacim roztokom sa nazývala kypa. Presné zloženie farbiaceho roztoku bolo tajomstvom každého majstra. Po farbení sa pap odstránil v takzvanej ostrej vode. Na mieste kde sa nachádzal pap ostala látka nezafarbená. Vzory vznikali na jednoduchom princípe. Následne plátno močili v zemiakovom škrobe a dolešťovali kremeňom. Látka tak získala požadovaný lesk. Hotový výrobok označili čiaškou a modrotlač putovala do obchodu, prípadne skladu. Zadávatelia objednávok si vzory vyberali zo vzorkovnice
Ľudové remeslo 19.storočia
V roku 1872 došlo k veľkým zmenám. Podľa priemyselného zákona zrušili cechy a založili priemyselné spolky. Po druhej polovice 19. storočia sa modrotlač stala ľudovým remeslom. Farbiarmi sa mohli stať aj fušeri. Mešťania už nemali záujem o modrotlač. Remeslo upadalo, fušeri nedodržiavali normy. Vzory prispôsobovali ľudovým zvykom, čím prispeli k výtvarnému obohateniu modrotlačového remesla. V 19.storočí došlo k najväčšiemu rozkvetu modrotlačového remesla. Výstava dokonale mapuje technológiu výroby. Modrotlačové dielne známych majstrov, ukážky foriem a hotových výrobkov si môžete pozrieť vo veľkej fotogalérii.
Fotogaléria:
Zdroj: Výstavné panely- Remeslo má modré dno- Východoslovenské múzeum Košice
